V roku 2014 chytal za Kanadu na majstrovstvách sveta v Minsku a v ďalšej sezóne bol jednotka Edmontonu. Po nie príliš vydarenom minulom ročníku sa rozhodol pre zmenu – odchod do Kontinentálnej hokejovej ligy.
„Dávno som nechytal tak veľa ako v tejto sezóne. Zatiaľ sa zdá, že som v lete spravil dobrý krok,“ tvrdí Ben Scrivens (30), opora Dynama Minsk a najvyťaženejší brankár súťaže.
V sobotu ste vychytali víťazstvo na bratislavskom ľade. Hovorí sa, že práve Minsk a Slovan majú najlepších fanúšikov v KHL. Čo poviete na atmosféru?
Najprv poviem, že najlepších fanúšikov v lige máme my (so širokým úsmevom). No uznávam, že v Bratislave bola tiež výborná atmosféra. Odohrali sme dobrý, vyrovnaný zápas. Bavil som sa. Ľudia na tribúnach čakali do úplného konca, či domáci vyrovnajú alebo nie. V závere sme mali dosť šťastia a ubránili sme kľúčové oslabenia.
NHL ste vymenili za KHL, Kanadu za Bielorusko. Aké sú vaše prvé dojmy z novej súťaže i krajiny?
Zatiaľ som veľmi spokojný. Prechod do Európy so sebou priniesol, pochopiteľne, množstvo zmien. No vedeli sme, že to bude v Bielorusku a KHL výrazne iné. Zatiaľ sme s manželkou nemali žiadne vážnejšie problémy, s ktorými by sme sa museli vyrovnávať. Chytať v KHL ma baví. Dávno som nebol taký vyťažený ako v tejto sezóne. To je azda najväčší benefit zo zmeny.
Ako sa vám žije v Minsku?
Je nám dobre. Minsk je pekné a čisté mesto. Samozrejme, je to úplne iné než to, na čo sme boli doteraz zvyknutí v Severnej Amerike. Chýba mi najmä obľúbené mexické jedlo. No našli sme si nejaké obľúbené reštaurácie aj v Minsku.
Čo bolo pre vás po príchode do Bieloruska najťažšie?
Jednoznačne to chýbajúce mexické jedlo (smiech).
Vaša manželka Jenny je tiež hokejová brankárka. Dáva vám občas nejaké rady?
Nie. Snažíme sa o hokeji doma takmer vôbec nerozprávať. Málokto chce stráviť celý deň pri nejakej činnosti a potom sa o nej ešte baviť aj doma. Máme sa radi a máme viacero iných spoločných záujmov. Naozaj sa nepotrebujeme rozprávať o hokeji. Sústreďujeme sa na iné, dôležitejšie veci, ktoré sa dejú v našich životoch.
Nepreberali ste brankársky štýl, ani keď ste boli obaja mladší?
Ani nie. Je talentovaná a má vlastný štýl chytania. Vždy mala svojho trénera v družstve, za ktoré hrala. Spoločne strávený čas je pre nás oboch skôr únik od hokeja. Nemôžete sa mu venovať 24 hodín denne, sedem dní do týždňa.
Našla si manželka nejaký klub aj v Minsku?
Zatiaľ nie. Uvidíme… Pomáha opusteným zvieratám. Popri tom cestuje a venuje sa koníčkom. V Minsku sa jej páči.
Prečo ste v lete opustili NHL a zamierili do KHL? Bolo to ľahké rozhodovanie?
Možno som mohol ešte chvíľu počkať, či sa nevyskytne nejaká možnosť v NHL. Vziať nejaký skúšobný kontrakt počas kempu alebo si počkať na zranenia. No pre mňa bolo lepšie dopredu vedieť, kde budem chytať. Zatiaľ môžem konštatovať, že som urobil dobré rozhodnutie.
Ročník 2013/14 ste odštartovali v Los Angeles, ktoré neskôr získalo Stanleyho pohár. Vy ste sa presunuli do Edmontonu, vybojovali si post brankárskej jednotky a chytali na svetovom šampionáte v Minsku. Bola to vaša najlepšia sezóna v kariére?
Neviem to teraz posúdiť. Iste to bol dobrý rok, ale nikdy som nad tým príliš nerozmýšľal. Vždy sa snažím sústreďovať len na najbližší zápas a podať na ľade čo možno najlepší výkon. Bilancovať kariéru budem, až keď s hokejom skončím. Samozrejme, chytať za Kanadu bola skvelá príležitosť. Reprezentovať svoju krajinu je niečo výnimočné. Bohužiaľ sme vypadli už vo štvrťfinále, ale bola to skvelá skúsenosť.
V začiatkoch profesionálnej kariéry ste pôsobili v Toronte Marlines v AHL s Jurajom Mikušom. Ako si na neho spomínate?
Miki je dobrý chalan. Vždy som s ním dobre vychádzal. Teraz, keď som v Európe, ešte viac rešpektujem chalanov, ktorí sa v mladom veku vyberú do Kanady a Ameriky bez perfektnej znalosti angličtiny. Nemajú to veru jednoduché… Som v podobnej situácii, akurát ja neviem po rusky vôbec (smiech).
V Edmontone ste sa stretli s Martinom Marinčinom…
Martin je stále mladý chalan. Vysoký obranca s obrovským dosahom rúk. Ešte by však asi mohol nabrať trochu viac svalovej hmoty. Zdá sa, že v Toronte mu to pasuje viac než v Edmontone. V závere minulej sezóny si tam vybojoval dobré miesto, hrával veľa minút. Je to pre neho skvelá príležitosť. Prajem mu, nech sa mu darí.
Ste držiteľom rekordu NHL v počte zlikvidovaných striel pri shutoute (59). Aký je to pocit?
Skvelý. Raz ho niekto prekoná, ale je super, že ho momentálne držím ja. Či som si istý? Áno, všetky rekordy raz niekto prekoná. Netuším, kedy sa to stane, ale rád dotyčnému zablahoželám, ak budem mať tú možnosť.
Boli ste vtedy po zápase so San Jose (3:0) výrazne unavenejší než zvyčajne?
Samozrejme, bol to zápas, aký odchytáte azda len raz počas kariéry. Dostali sme sa rýchlo do vedenia a súper sa snažil vyrovnať. Sharks nás celý čas tlačili. Trafili nejaké žŕdky a moji spoluhráči dvakrát zblokovali strelu, ktorá už šla do bránky. Nebol to však pre mňa výrazne náročnejší zápas než iné. Každý brankár zažije stretnutia, v ktorých súper vyšle neuveriteľné množstvo striel. Často však viacero z nich zblokujú spoluhráči, prípadne puk letí vedľa. Vtedy je to rovnako vyčerpávajúce. Musíte sa hýbať, ísť na ľad a zase hore, rýchlo sa presúvať.
(pravda.sk)