pon 26. říj 2015 09:19
Zakladateľ a predseda prvého európskeho fanklubu Colorada Avalanche a najväčšieho fanklubu tímu NHL Eurolanche, David Púchovský, napísal knihu, ktorá sa na Slovensku dostane do predaja o necelé dva týždne. „Jej téma sa síce netýka fanklubu Eurolanche (aj keď ho tam občas spomínam) a ani hokeja, avšak považovali sme za vhodné o tomto mojom míľniku informovať z toho dôvodu, aby sa ľudia, ktorí nás nepoznajú, prípadne majú nejaké pochybnosti, presvedčili o našej profesionalite a správnom smerovaní,“ vysvetlil Púchovský, s tým, že web Eurolanche.com vždy rád zverejní životné úspechy všetkých svojich členov.
Viac ako 250-stranová kniha vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT pod názvom „Unesené“. „V knihe som opísal dva skutočné prípady, na ktorých som ako novinár v rokoch 2014 a 2015 pracoval. Sám, bez pomoci polície, špeciálnej techniky či súkromných detektívov som za jeden rok našiel tri unesené slovenské deti v Maďarsku a v Paname. Následným kolektívnym a oficiálnym úsilím sa podarilo deti dostať k ich matkám a obaja únoscovia skončili za mrežami,“ opísal Púchovský, ktorý sa v čase publikácie článkov v najväčšom slovenskom denníku Nový Čas, v ktorom vtedy pracoval, rozhodol nezverejniť svoju identitu. Pristúpil k tomu až pri príležitosti vydania jeho knihy. „Uvidíme, akú bude mať kniha odozvu na Slovensku a na základe toho bude pripadať do úvahy jej preklad do angličtiny a distribúcia po celom svete, vrátane samozrejme Colorada,“ uzavrel Púchovský.
Vyjadrenia matiek unesených detí
„Som veľmi vďačná Davidovi Púchovskému za to, že mi našiel moje dve deti po štyroch rokoch. Nemohla som tomu uveriť, keď mi najprv ukázal ich fotografie zo školy v Paname. Našťastie sa pre mňa nočná mora skončila, aj keď Martinko a Dominička to stále nemajú ľahké. Budeme spolu bojovať,“ povedala Martina Gajdárová, ktorej dve deti sa stali súčasťou najdlhšie a najzáhadnejšieho detského únosu v histórii slovenskej kriminalistiky.
„Nedá sa opísať slovami, čo prežíva matka, keď jej niekto unesie dieťa. Ja som si tým prešla dvakrát. Chcem sa poďakovať Davidovi za to, že sa ani raz nevzdal pri hľadaní môjho syna a vrátil mi ho späť,“ povedala Ivana Zemanová, mama Heshama, ktorého jeho otec uniesol dvakrát.
Chronológia prípadov
V máji 2014 sa kamerunský občan Abdel, ktorý splodil so svojou slovenskou manželkou syna Heshama (v tom čase 4-ročný), vyšplhal na prvé poschodie paneláku v Bratislave. Svoju svokru brutálne napadol a syna zobral na neznáme miesto. David Púchovský sa s rodinou chlapca začal stretávať ihneď a po troch mesiacoch ho výsledky jeho vlastného pátrania doviedli do Budapešti. Spoločne so skupinou najatých osôb hľadali Abdela a Heshama celý deň, až ho David vo večerných hodinách zahliadol a upozornil náhodne okoloidúcich policajtov. Únosca bol za dramatických okolností, keď sa pokúsil o útek, zatknutý a po viac ako roku strávenej vo vyšetrovacej väzbe a záchytnom tábore bol vyhostený zo Schenghenského priestoru na päť rokov. Šokujúce je, že Heshama prvýkrát uniesol podobným spôsobom na jeseň 2013. Chlapca objavili úrady na španielskom území po dvoch mesiacoch, keď ho tam odložil jeho otec potom, čo sa nevedel o neho postarať, keď Hesham ochorel.
Vo februári 2014 začal David Púchoský pracovať na najdlhšom a najzáhadnejšom únose slovenských detí v histórii slovenskej kriminalistiky. V januári 2011 zmizol Andrej Gajdár so svojimi dvoma deťmi Martinou a Dominikou (v tom čase 7 a 3-roční). Ich posledná stopa sa stratila v máji 2011 v New Yorku. Odvtedy nemali ani úrady, ani matka vedomosť o tom, či sú vôbec nažive. Po niekoľkých mesiacoch pátrania David Púchovský v decembri 2014 Gajdára s deťmi lokalizoval v Paname, v Strednej Amerike. Keďže v Paname platí úplne iný justičný systém ako na Slovensku či v Maďarsku, ďalšie týždne David v spolupráci so slovenskými úradmi a ministerstvami pripravoval taktiku, ako legálne dostať deti k matke bez komplikácií. Reálne hrozilo, že Gajdár by mohol v Paname zostať žiť ako slobodný občan aj po odhalení. Existuje mnoho prípadov, keď krajiny z podobného regiónu nevydávajú do Európy medzinárodne hľadaných zločincov. Nakoniec David v spoločnosti svojho novinárskeho kolegu vycestoval v marci 2015 do Panamy. Prvé dni spoločne tajne sledovali Gajdára s deťmi, aby určili jeho presnú lokalizáciu a poskytli dôkaz miestnym úradom a neskôr aj médiám, od ktorých očakávali podporu a tlak na oficiálne miesta. Gajdára napokon úrady zatkli a matka si prišla po viac ako štyroch rokoch po svoje deti. Gajdára panamské úrady vydali na Slovensko v máji, odkedy čaká vo väzbe na právoplatný rozsudok.
Krst knihy
Púchovský sa okrem dvoch hlavných tém venuje v knihe aj iným, na ktorých v Novom Čase pracoval. Priama a najväčšia zmienka o fanklube Eurolanche sa nachádza hneď v životopise autora, kde je aj odkaz na web fanklubu.
Krst knihy sa uskutoční 8. novembra v bratislavskej Incheba Expo v rámci najväčšieho knižného veľtrhu Bibliotéka 2015. Fanklub Eurolanche venuje niekoľko kníh do súťaží pre svojich členov v priebehu tejto sezóny.
Aktualizované informácie o živote troch detí a ich rodín nájdete na webe http://www.unesene.sk" onclick="window.open(this.href);return false;, kde sú dostupné fotografie aj videá priamo z Panamy. Knihu môžete podporiť aj na Facebook.com/Unesene.sk.
Viac ako 250-stranová kniha vyšla vo vydavateľstve Marenčin PT pod názvom „Unesené“. „V knihe som opísal dva skutočné prípady, na ktorých som ako novinár v rokoch 2014 a 2015 pracoval. Sám, bez pomoci polície, špeciálnej techniky či súkromných detektívov som za jeden rok našiel tri unesené slovenské deti v Maďarsku a v Paname. Následným kolektívnym a oficiálnym úsilím sa podarilo deti dostať k ich matkám a obaja únoscovia skončili za mrežami,“ opísal Púchovský, ktorý sa v čase publikácie článkov v najväčšom slovenskom denníku Nový Čas, v ktorom vtedy pracoval, rozhodol nezverejniť svoju identitu. Pristúpil k tomu až pri príležitosti vydania jeho knihy. „Uvidíme, akú bude mať kniha odozvu na Slovensku a na základe toho bude pripadať do úvahy jej preklad do angličtiny a distribúcia po celom svete, vrátane samozrejme Colorada,“ uzavrel Púchovský.
Vyjadrenia matiek unesených detí
„Som veľmi vďačná Davidovi Púchovskému za to, že mi našiel moje dve deti po štyroch rokoch. Nemohla som tomu uveriť, keď mi najprv ukázal ich fotografie zo školy v Paname. Našťastie sa pre mňa nočná mora skončila, aj keď Martinko a Dominička to stále nemajú ľahké. Budeme spolu bojovať,“ povedala Martina Gajdárová, ktorej dve deti sa stali súčasťou najdlhšie a najzáhadnejšieho detského únosu v histórii slovenskej kriminalistiky.
„Nedá sa opísať slovami, čo prežíva matka, keď jej niekto unesie dieťa. Ja som si tým prešla dvakrát. Chcem sa poďakovať Davidovi za to, že sa ani raz nevzdal pri hľadaní môjho syna a vrátil mi ho späť,“ povedala Ivana Zemanová, mama Heshama, ktorého jeho otec uniesol dvakrát.
Chronológia prípadov
V máji 2014 sa kamerunský občan Abdel, ktorý splodil so svojou slovenskou manželkou syna Heshama (v tom čase 4-ročný), vyšplhal na prvé poschodie paneláku v Bratislave. Svoju svokru brutálne napadol a syna zobral na neznáme miesto. David Púchovský sa s rodinou chlapca začal stretávať ihneď a po troch mesiacoch ho výsledky jeho vlastného pátrania doviedli do Budapešti. Spoločne so skupinou najatých osôb hľadali Abdela a Heshama celý deň, až ho David vo večerných hodinách zahliadol a upozornil náhodne okoloidúcich policajtov. Únosca bol za dramatických okolností, keď sa pokúsil o útek, zatknutý a po viac ako roku strávenej vo vyšetrovacej väzbe a záchytnom tábore bol vyhostený zo Schenghenského priestoru na päť rokov. Šokujúce je, že Heshama prvýkrát uniesol podobným spôsobom na jeseň 2013. Chlapca objavili úrady na španielskom území po dvoch mesiacoch, keď ho tam odložil jeho otec potom, čo sa nevedel o neho postarať, keď Hesham ochorel.
Vo februári 2014 začal David Púchoský pracovať na najdlhšom a najzáhadnejšom únose slovenských detí v histórii slovenskej kriminalistiky. V januári 2011 zmizol Andrej Gajdár so svojimi dvoma deťmi Martinou a Dominikou (v tom čase 7 a 3-roční). Ich posledná stopa sa stratila v máji 2011 v New Yorku. Odvtedy nemali ani úrady, ani matka vedomosť o tom, či sú vôbec nažive. Po niekoľkých mesiacoch pátrania David Púchovský v decembri 2014 Gajdára s deťmi lokalizoval v Paname, v Strednej Amerike. Keďže v Paname platí úplne iný justičný systém ako na Slovensku či v Maďarsku, ďalšie týždne David v spolupráci so slovenskými úradmi a ministerstvami pripravoval taktiku, ako legálne dostať deti k matke bez komplikácií. Reálne hrozilo, že Gajdár by mohol v Paname zostať žiť ako slobodný občan aj po odhalení. Existuje mnoho prípadov, keď krajiny z podobného regiónu nevydávajú do Európy medzinárodne hľadaných zločincov. Nakoniec David v spoločnosti svojho novinárskeho kolegu vycestoval v marci 2015 do Panamy. Prvé dni spoločne tajne sledovali Gajdára s deťmi, aby určili jeho presnú lokalizáciu a poskytli dôkaz miestnym úradom a neskôr aj médiám, od ktorých očakávali podporu a tlak na oficiálne miesta. Gajdára napokon úrady zatkli a matka si prišla po viac ako štyroch rokoch po svoje deti. Gajdára panamské úrady vydali na Slovensko v máji, odkedy čaká vo väzbe na právoplatný rozsudok.
Krst knihy
Púchovský sa okrem dvoch hlavných tém venuje v knihe aj iným, na ktorých v Novom Čase pracoval. Priama a najväčšia zmienka o fanklube Eurolanche sa nachádza hneď v životopise autora, kde je aj odkaz na web fanklubu.
Krst knihy sa uskutoční 8. novembra v bratislavskej Incheba Expo v rámci najväčšieho knižného veľtrhu Bibliotéka 2015. Fanklub Eurolanche venuje niekoľko kníh do súťaží pre svojich členov v priebehu tejto sezóny.
Aktualizované informácie o živote troch detí a ich rodín nájdete na webe http://www.unesene.sk" onclick="window.open(this.href);return false;, kde sú dostupné fotografie aj videá priamo z Panamy. Knihu môžete podporiť aj na Facebook.com/Unesene.sk.
