Zdeno, od konca minulého týždňa si doma v Trenčíne užívate rodinnú idylku. Určite zaslúžene po mimoriadne úspešnej sezóne, v ktorej ste získali Norrisovu trofej, cenu určenú pre najlepšieho obrancu NHL. Ste prvým slovenským obrancom, ktorý v histórii NHL získal nejakú trofej. Často na úspešný ročník myslíte?
„Myslím si, že bol naozaj veľmi dobrý. Chcem sa poďakovať spoluhráčom z Bostonu, pretože sme vytvorili jeden skutočne dobrý tím. Som spokojný s výsledkami aj napriek tomu, že v play-off sme sa nedostali ďaleko. Mali sme na viac, ale podstatné je, že každý rok sa zlepšujeme.“
Nebolo málo prežiť len prvé kolo bojov o Stanleyho pohár?
„Ako sa to vezme. Pred dvoma rokmi sme vypadli v prvom, teraz v druhom, hoci sme chceli byť minimálne v treťom. V každom prípade stúpame vyššie a ciele si z roka na rok zvyšujeme. Aj takýto posun dopredu vnímame pozitívne.“
V čom sú najväčšie rezervy tímu?
„Vždy a všade sa nájdu veci, ktoré sa dajú vylepšiť, a to platí aj o našom mužstve. Musíme sa naučiť vyhrávať aj zápasy play-off. Základnú časť sme síce zvládli pomerne dobre, ale nadstavbová bola už úplne o niečom inom. V tejto fáze rozhodujú doslova detaily. Zrejme nám uškodilo, že medzi prvým a druhým kolom sme mali až deväť dní voľna. Iba sme trénovali a potom sa to prejavilo, bez hernej praxe nám to proti Caroline nešlo podľa predstáv. Prehrali sme tesne 3:4 na zápasy, v tom poslednom siedmom 2:3 po predĺžení. Z tejto drámy ako hrom si treba zobrať ponaučenie do budúcnosti.“
Aký kolektív ste riadili v Bruins ako kapitán?
„Základom každého úspechu je dobrá a stmelená partia. Bez toho to jednoducho nejde. Preto som rád, že tá naša v Bostone je skutočne výborná a stále ťahá za jeden koniec povrazu. Naším mottom je zastúpiť jeden druhého. Musíme si pomáhať, preto to na ľade funguje.“
A aký je mimo ľadu?
„U nás vládne rodinná atmosféra. Aj mimo ľadu absolvujeme veľa stretnutí, spoločných večerí či rôznych charitatívnych akcií. Všade nechodia len hráči, do programu zapájame aj naše manželky či priateľky.“
Charitatívne akcie podporujete aj finančne, alebo radosť iným robíte svojou účasťou, keďže pre fanúšikov ste idolmi?
„Spájame jedno s druhým. Napríklad počas Vianoc rozdávame v nemocniciach alebo ústavoch deťom darčeky a pomáhame aj obetiam hurikánov. Ale o nejakej konkrétnej sume, ktorú som na istý účel venoval, by som nerád hovoril, pretože raz sa mi to už vypomstilo. Zbytočne sa to rozoberalo v médiách a šírili sa nepravdy. Na týchto akciách sa však zúčastňujem hlavne preto, aby som ľuďom, ktorí to potrebujú, pomohol. V takýchto prípadoch nie sú peniaze prioritou.“
Vzhľadom na vašu robustnú postavu takmer s každým súperom vyzametáte ľad. Sú medzi nimi aj takí, ktorých „nemusíte“, pretože vám, ako sa vraví, nesadli?
„Musím povedať, že každý súper je svojím spôsobom nepríjemný. Ale nájdu sa tímy, ktoré hrajú agresívne, čo nám nevyhovuje. Takto hrá napríklad Carolina, Washington či Florida. Ale ľahké to nie je ani proti Detroitu.“
Ste prísny kapitán?
„Keď treba, som prísny kapitán. Ale to, že nosím kapitánske céčko, ma ešte nepredurčuje k tomu, aby som sa nejako vyvyšoval nad ostatnými a považoval sa za boha. V žiadnom prípade to nerobím, no disciplína v tíme byť musí. Mám predsa obrovskú zodpovednosť, som vodca tímu. Ak treba, viem aj zvýšiť hlas. Snažím sa však predovšetkým o to, aby hráči mali srdce na pravom mieste a bilo im správnym smerom.“
Keď sa obhliadnete za uplynulým ročníkom NHL, vyšli vám nejaké predpovede?
„Niečo sa predpovedať dalo. Vyšlo mi, že Pittsburgh a Detroit sa dostanú ďaleko. Posun vpred v posledných sezónach zaznamenali aj v New Jersey, hoci play-off im nevyšlo celkom podľa predstáv. Dúfal som, že aj ‚môj‘ Boston sa dostane ďalej, ale už z vyššie spomínaných dôvodov sa to skončilo tak, ako sa skončilo.“
Ktoré tímy vás prekvapili a, naopak, ktoré sklamali?
„V dobrom zmysle ma prekvapili Chicago a St. Louis. Sklamaním bola zasa Ottawa a určite viac sa čakalo od Annaheimu a Calgary. Celkom to nevyšlo ani Washingtonu, ktorému zlyhala v rozhodujúcich fázach obrana a brankár.“
Čo hovoríte na kontrakt Mariána Hossu, ktorý prestúpil práve do Chicaga?
„Bola to jeho osobná voľba, dĺžka jeho kontraktu je v každom prípade unikátna. Dostal sa do perspektívneho tímu, ktorý má šancu vyhrať raz Stanleyho pohár. Marián mal v posledných dvoch rokoch smolu, keď si vždy vybral klub, ktorý prehral až vo finále, ale tak to v hokeji chodí. Niekedy to býva naozaj veľmi kruté. Pre úspech však urobil všetko, čo sa dalo a nemá čo ľutovať. Tiež som očakával, keď Detroit vyhrával 2:0 na zápasy, že v sérii uspeje, ale napokon odchádzal z ľadu so vztýčenou hlavou Pittsburgh. Marián má teraz dvanásť rokov na to, aby sa mu splnil sen. Otázne však je, či vydrží hrať do 42 rokov.“
Aký recept na dlhovekosť máte vy?
„Je zopár individualít, ktoré vydržia hrať do vysokého veku, recept na to však neexistuje. Prvým predpokladom na dlhú kariéru je, že nesmiete byť vážne zranený, musíte mať šťastie a chuť do hokeja. Druhým kontrolovanie životosprávy, ale netreba to preháňať. Nie sme kulturisti, aby sme fičali na rôznych diétach, aby sme si nedopriali aj troška mastného jedla. Rád sa zahryznem aj do koláča. Vyprážané jedlá mi veľmi nechutia a nemám rád ani husté omáčky.“
Oženili ste sa, takže už si nemusíte variť sám...
„Moja manželka Tánička je vynikajúca kuchárka. Zbožňujem jej kuchárske umenie, pochutím si na mäse, stejkoch a ryžovom nákype, tieto jedlá vie naozaj vynikajúco navariť.“
Prelaďme teraz z kuchyne na odovzdávanie. Norrisovu trofej ste si prebrali v Las Vegas. Dá sa táto slávnosť porovnať s odovzdávaním hereckých Oscarov?
„Dá. Je to tiež veľkolepé a úžasné predstavenie. Že som prvý Slovák, ktorý získal takúto trofej, som si v tej chvíli ani neuvedomil. Mysľou sa mi premietala celá kariéra, od prvých krokov v Trenčíne až po tie za veľkou mlákou. Mal som čo robiť pri slávnostnej reči, aby som sa nerozplakal. Slzy boli na krajíčku a v hrdle som akoby mal knedľu. Za oponou som sa však už slzám neubránil. Bol som hrdý a nesmierne šťastný, prežíval som skutočne neopísateľný pocit. Trofej pre najlepšieho obrancu som si prevzal pred ľuďmi z hokejového sveta, filmu a šoubiznisu. Každému by som doprial takýto úžasný zážitok.“
Spomeniete si na prvé SMS správy, ktoré ste vtedy dostali?
„V tom virvare som nestíhal všetko detailne registrovať, ale viem, že medzi prvými gratulantmi boli Miro Šatan, Peter Bondra a Marián Hossa. V slovenskom mobile nemám túto službu, takže určite mnohé gratulácie mi ani neprišli. Všetkým ľuďom však za priazeň ďakujem.“
Čo sa dialo potom?
„Víťazi išli na tlačovky, na rad sa dostalo fotografovanie a nasledovala malá party, z ktorej som odišiel za manželkou a malou dcérkou na izbu. Tam sme sa tiež odfotografovali. Nasledovala večera a po nej som sa vrátil na izbu, pretože ráno o štvrtej sme leteli naspäť do Bostonu. Absolvoval som veľmi náročný program.“
Akým nápojom ste zapili zisk trofeje?
„Dal som si pohár vína, žiadne hurá oslavy to neboli.“
Čo si myslíte, vďaka čomu ste získali túto cenu?
„Určite predovšetkým vďaka všestrannosti. Už tri razy som sa dostal do nominácie medzi troch najlepších a vyhral až teraz. Bol to dobrý pocit zdolať vynikajúceho švédskeho obrancu Nicklasa Lidströma.“
Komu najviac vďačíte za vaše hokejové úspechy?
„Dvaja ľudia mi dodali veľkú nádej, tréner Jindřich Novotný a skaut New Yorku Rangers Ján Gajdošík. Ďakujem aj agentovi Jaromírovi Henyšovi, ktorý ma vytiahol z Trenčína do Sparty a odtiaľ som sa dostal do zámoria.“
Vaša dcérka Elliz Victoria je Američanka?
„Áno, narodila sa v USA a má aj americké občianstvo. V čase jej narodenia sme mali v Bostone až päť prírastkov, ‚rodili‘ totiž aj ďalší spoluhráči.“
Kto jej vybral také netradičné krstné meno?
„Vybrali sme ho spoločne s manželkou.“
Asistovali ste aj pri pôrode?
„Áno, bol som pri ňom. Zvládol som to celkom dobre, nerobilo mi to žiadny problém, ani mi neprišlo zle.“
Zvykli ste si už na ponocovanie a detský plač?
„Kým sme ešte hrali, spával som v druhej izbe, pretože malá potrebovala každé dve hodiny jesť a ja som musel byť odpočinutý. Ale teraz je to už v pohode. Naplno som sa vžil do úlohy otca so všetkým, čo k tomu patrí.“
Malého hokejistu doma nechcete?
„Mne bolo úplne jedno, či budeme mať dievčatko alebo chlapca, hlavné je, že dieťa je zdravé. Zatiaľ máme jedno potešenie, uvidíme, čo bude ďalej. Nevylučujem, že raz príde aj malý hokejista.“
Práve odštartovali vaše obľúbené cyklistické preteky Tour de France. Niektoré etapy ste absolvovali i vy na bicykli. Zúčastníte sa aj na tých tohtoročných?
„Aj preto, že Elliz Victoria má iba deväť týždňov, účasť na nich tento rok vypustím. Nemá zmysel robiť niečo nasilu, veď budú aj ďalšie ročníky. Ale rád pôjdem na Beskydskú Tour. Sú to jednodňové asi 200 kilometrové preteky.“
A kde ste dovolenkovali?
„Po skončení sezóny sme oddychovali na Floride a teraz si pohodu užívam doma.“
Začali ste už aj s tréningom? Stále sa držíte vašej osvedčenej klasiky?
„Áno, posilňujem, venujem sa zápaseniu, hrám tenis, bicyklujem, ale objavil som aj niečo nové. Kanoisti ma zavolali vyskúšať si jazdu na dračích lodiach. Veľmi sa mi to zapáčilo, takže už robím aj to.“
(denniksport)
som sa tak na tom bavil 
jak tam korculoval medzi tými basketbalistkami fakt nema chybu 
zdeno si super! 
Congrats Zdenovi. Že sa mu toto niekedy podarí som fakt nečakal. 
