NHL zaujimavosti

[cepi]

Začne sa v Calgary prestavba?

Calgary Lindholma vymenilo do ambiciózneho Vancouveru za Andreja Kuzmenka, Huntera Brzustewicza, Joniho Jurma a výber z prvého kola nadchádzajúceho draftu.

29-ročný Švéd, ktorému sa po sezóne končí zmluva, však tento rok zaznamenal len 32 bodov v 49 zápasoch a má to rozbehnuté na najhoršiu sezónu za svoje 6-ročné pôsobenie v Calgary.

Pre Martina Pospíšila to môže znamenať nižšiu šancu, že si vo svojej prvej sezóne v NHL zahrá play-off. Otvorená by tak bola aj jeho účasť na nadchádzajúcich majstrovstvách sveta v Česku.

Vedenie Calgary však koniec bojov o play-off zatiaľ nepripúšťa. Generálny manažér Flames Craig Conroy verí, že jeho tím bude schopný vyhrávať naďalej s hráčmi, ktorých má momentálne k dispozícii.

„Začiatok sezóny nám nevyšiel podľa predstáv. Spadli sme do priepasti, z ktorej sme sa museli prebojovať von. Potom však prišli štyri prehry v rade. Tie boli sklamaním,“ povedal Conroy pre The Athletic.

52-ročný Američan pritom priznal, že nedávne výsledky a dlhodobé zranenie útočníka A. J. Greera prispeli k urýchleniu Lindholmovej výmeny.

„Nastavil som si cieľ, akú protihodnotu by som mal za neho dostať. Z tejto dohody som mal pocit, že by pre nás mohla byť najvýhodnejšia,“ dodal Conroy, ktorý sa pri dohadovaní výmeny riadil vzorom trejdov Boa Horvata a Ryana O’Reillyho z minulého roku.

Za Lindholma tak požadoval výber z prvého kola draftu, hráča pravidelne nastupujúceho v základnej zostave a nádejný talent.

Nakoniec sa mu podarilo splniť všetky tri požiadavky.

Najzaujímavejším prírastkom do tímu Flames je zatiaľ jednoznačne Andrej Kuzmenko. 28-ročný Rus odohral svoju prvú sezónu v NHL len minulý rok, no počas nej zaznamenal 74 bodov a takmer 40 gólov.

V tomto ročníku sa mu však zatiaľ príliš nedarí, keďže nazbieral len 21 bodov v 43 zápasoch. V drese Calgary sa tak bude snažiť o vylepšenie svojej bilancie. S trejdom totiž súhlasil napriek tomu, že Calgary mal prvotne na zozname tímov, do ktorých byť vymenený nechce.

„Teším sa na príchod do Calgary. Prísť do nového tímu a pomôcť ich ofenzíve je pre mňa skvelá príležitosť,“ povedal Kuzmenko.

Vancouver chce Stanleyho pohár

Na začiatku sezóny by asi málokto tipoval, že po polovici odohratých zápasov bude Vancouver jedným z najlepších tímov NHL. Po All Star víkende sú Canucks spolu s Bostonom dokonca na špici celej súťaže a dalo sa tak očakávať, že na prestupovom trhu budú aktívni.

Keď sa ukázalo, že Elias Lindholm nepodpíše s Calgary novú zmluvu, tak podľa Conroya o výmenu žiadalo až päť klubov. V prospech Vancouveru nakoniec rozhodlo to, že spomedzi všetkých záujemcov  zvolili najagresívnejší a najpriamejší prístup pri uzatváraní dohody.

„Pozerali sme sa na rôzne možnosti, ktoré boli dostupné. Elias je hráčom, ktorý proti nám nastupoval často a sledujem ho už od jeho začiatkov vo Švédsku. S ním v zostave to budú mať súperi proti nám ťažšie a naši tréneri majú aj viac možností v prvých dvoch útokoch,“ povedal pre NHL.com generálny manažér Vancouveru Patrik Allvin, ktorý, mimochodom, len nedávno podpísal novú zmluvu na tri roky.

Výsledkom tejto dohody nakoniec je, že za Lindholma odchádzajú do tímu Calgary štyria alebo až piati hráči (súčasťou výmeny je aj podmienečný výber zo 4. kola najbližšieho draftu).

Na prvý pohľad sa to môže zdať veľa za hokejistu, ktorý bude mať v tejto sezóne pravdepodobne ledva 50 bodov. V skutočnosti však na tom podľa odborníkov môže Vancouver určite viac získať, než stratiť.

„Nie je to preplatené a nie je to ani ‚krádež‘. Takáto je skrátka trhová hodnota jedného z mála voľných centrov pre prvé dva útoky,“ napísal pre The Athletic Thomas Drance, ktorý sa roky venuje predovšetkým tímu Canucks.

V analýze The Athletic sa viacerí experti zhodli, že ide o férovú výmenu, a niektorí dokonca pasujú ako jej víťaza práve Vancouver.

„Lindholm je skvelý všestranný center. Možno z neho nebude líder prvého útoku, no mohol by byť excelentným druhým centrom tímu Canucks. Vancouveru verím a myslím, že tento rok majú reálnu šancu zvíťaziť. Páči sa mi tento risk,“ napísal Corey Pronman.

Lindholm by pritom pre Vancouver mohol byť prospešný hneď v niekoľkých aspektoch.

Canucks už teraz disponujú viacerými kvalitnými centrami, ako sú J. T. Miller či Elias Petterson. Obaja však držia hokejku naľavo, a Lindholm tak bude v podstate prvým hráčom Vancouveru na vhadzovanie s opačným držaním hokejky.

Vďaka tomu sa lídrovi Pacifickej divízie výrazne rozširujú možnosti na buly, čo môže byť vo vyraďovacej fáze veľmi nápomocné.

Okrem toho bude Lindholm určite pravidelne súčasťou tímovej formácie v oslabeniach. Túto úlohu mal totiž často aj v Calgary a pred dvoma rokmi bol jedným z troch finalistov Selke trophy pre najlepšieho defenzívneho útočníka.

Svoje využitie by pritom mal nájsť aj pri početných výhodách svojho tímu, kde by mohol zaujať niekdajšie miesto Boa Horvata.

„Myslím si, že náš tretí aj štvrtý útok momentálne našiel tú správnu chémiu a hrajú veľmi vyrovnane. Prvé dva útoky však potrebovali vylepšenie s hráčom, ako je Elias. Do konca sezóny ostáva ešte 33 zápasov a čakajú nás samé ťažké stretnutia, takže musia hrať všetky štyri útoky dobre,“ povedal Allvin.

Podľa Thomasa Dranca uvidíme do uzávierky prestupov výmeny možno ešte zaujímavejších mien, no nikto z dostupných hráčov by pre Vancouver momentálne nebol väčším prínosom ako práve Lindholm.

„Jeho príchod môže aspoň trochu zlepšiť v podstate každý aspekt hry Canucks,“ napísal. (Martin Koziak,Nko)

[cepi]

Čo spravil Slafkovský po dvojgólovom zápase? Prišiel na tréning o hodinu skôr.

Dôvod Slafkovského zlepšenia vidieť na prvom tréningu po dvojgólovom zápase. Väčšina hráčov ešte len prichádza do tréningového strediska v Brossarde, niektorí z nich sú v šatni, no Slafkovský je už dávno na ľade.

Takmer hodinu pred začiatkom tréningu začal svoj vlastný tréning – s expertom Glenom Tuckerom, prezývaným Dr. Strela, a spoluhráčom Kaidenom Guhlem sa venuje nácviku streľby.

Po zápase, v ktorom dal dva góly.

„Keď vystrelíte o 100 až 150 striel navyše, môže vám to len pomôcť,“ povie novinárom, keď sa ho pýtajú, prečo prišiel tak skoro.

Najlepší strelec tímu Cole Caufield dá Slafkovského správanie do kontextu. Draftová jednotka nerobí to, čo od neho očakávajú starší hráči. Nenasleduje príklad druhých, ale on sám je tým príkladom.

„Je hladný, neustále hľadá spôsoby, ako by sa mohol zlepšiť. Zostáva na ľade po tréningoch a jeho pracovná morálka tlačí dopredu každého v tíme. Zdvihol náš štandard a už v tomto ohľade začíname byť dobrí,“ hovorí Caufield.

Zhrňme si to: 19-ročný Slafkovský, najmladší hráč v tíme, ukazuje ostatným, ako tvrdo treba pracovať, aby sa zlepšili.

Novinár Eric Engels zo Sportsnetu prišiel na tréning 25 minút pred jeho začiatkom a spravil video z toho, ako Slafkovský trénoval streľbu.

Jeho kolega Jean-François Chaumont z nhl.com však informoval, že Slafkovský bol na ľade už takmer hodinu pred začiatkom tréningu.

https://twitter.com/EricEngels/status/1 ... n8cDg&s=19

Slafkovský a fanúšikovia

Slafkovský si po slabšej prvej sezóne získava montrealských fanúšikov. Tých dnes fanúšikovia súperov dokonca často podpichujú, že sú pri Slafkovskom nekritickí a nadhodnocujú jeho výkony.

Teraz sa ho montrealská verejnosť zastane aj po slabšom výkone, no tento stav si musel sám vybojovať zlepšenými výkonmi či mimoriadnym prístupom k tréningom.

Na drafte naňho časť fanúšikov bučala, pretože si priali Shana Wrighta. V prvej sezóne ho mnohí nazývali prepadákom a posielali ho na farmu.

Kým v Chicagu má dnes každý hokejový fanúšik dres Connora Bedarda, v Montreale bolo počas Slafkovského prvého mesiaca v NHL len veľmi málo ľudí s jeho dresom. Ľudia akoby čakali na to, nech ich presvedčí o tom, že si s hrdosťou môžu dať jeho dres.

V polovici decembra som sa pýtal kanadského novinára Arpona Basuho, či sa to za viac ako rok zmenilo.

„Ani veľmi nie. Ľudia podľa mňa stále čakajú, či si majú kúpiť jeho dres. Niekoľko jeho dresov v hľadisku nájdete, ale nie sú to davy. Ak však bude pokračovať v dobrých výkonoch, určite sa to zmení,“ povedal Basu.

Slafkovský odvtedy zažil dva najlepšie mesiace v NHL a v najbližších dňoch budem môcť posúdiť, či stúpla jeho popularita.

Vyčkávanie kanadskej verejnosti sa prejavilo aj v komerčných aktivitách. Kým na Slovensku má Slafkovský zmluvy so stávkovou spoločnosťou či s výrobcom minerálnych vôd, v Kanade takéto spolupráce zatiaľ nemá.

„Jedinú takúto zmluvu mal s firmou Bauer, no aj tú sabotoval, lebo hrával s hokejkami od konkurenčnej firmy CCM,“ zasmial sa Basu.

„Povedal si, že mu nevadí, že príde o peniaze, ale chce hrať s hokejkou, s ktorou sa mu hrá dobre. Ostatné časti výstroja od Bauera však má veľmi rád a je na nich, aby mu dodali aj hokejky na mieru. Viem, že pracovali na vyriešení tohto problému.“ (Stefan Buga, Nko)

[cepi]

Generálny manažér Montrealu najskôr hovoril po francúzsky, a potom povedal anglickú vetu: „From the Slovakian national team and TPS Turku Juraj Slafkovský.“

Bolo to veľké prekvapenie, veď hlavným favoritom na pozíciu draftovej jednotky bol dlhé mesiace Shane Wright.

Väčšina ľudí je dodnes presvedčená, že súboj medzi Slafkovským, Wrightom a Loganom Cooleym bol veľmi tesný.

Hughes však v rozhovore pre Denník N tvrdí, že to tak nebolo.

Pôvodne mal mať Hughes na nás „chvíľu“ po nedeľnom zápase so St. Louis, no tento termín padol, keďže sa pretiahli pozápasové rozhovory s hráčmi.

„Kent zajtra bude šoférovať do Bostonu a bude očakávať váš telefonát,“ povedala nám hovorkyňa klubu.

Osobné stretnutie sa síce zmenilo na telefonický rozhovor, no aj „chvíľa“ sa zmenila na viac ako polhodinu.

Kým Hughes prechádzal autom kanadsko-americkú hranicu, porozprával nám:

Už pred draftom ste si o Slafkovskom zisťovali, čo sa len dalo. Za posledného 1,5 roka ste však mali možnosť bližšie ho spoznať. Prekvapil vás niečím?

Áno, pretože je ťažké už len to, že ste draftovou jednotkou v Montreale. Ak ste však draftová jednotka a ešte sa vám aj na začiatku nedarí, to už je ťažké poriadne. Juraj k nám prišiel v osemnástich, je ďaleko od rodiny, hovoriť musí v cudzom jazyku. A napriek tomu sa dokázal zlepšovať aj napriek všetkej kritike a negativite, ktorá sa neho dlho valila. Možno nie je najpresnejšie povedať, že nás to prekvapilo, pretože sme už pred draftom videli, že má takéto vlastnosti. V skutočnosti však neviete, ako mladý hráč zvládne tlak, až kým mu nie je vystavený. S úžasom sledujem, ako si s tým poradil.

Vybrali ste si ho ako draftovú jednotku. Na koľko percent pri tomto rozhodovaní zavážili jeho hokejové schopnosti a na koľko charakterové vlastnosti?

Zvažujete všetko, no v konečnom dôsledku hľadáte najlepšieho hokejistu. Jednoznačne preto zavážili najmä hokejové schopnosti. Samozrejme, upokojovalo nás aj to, že sa nám veľmi páčila jeho povaha, ako sa vedel za seba postaviť a aká je jeho motivácia v hokeji. Toto je dôležité, aby hráč zvládol prostredie v Montreale. V prvom rade sme však hľadali hráča, ktorého herná kvalita je hodna draftovej jednotky. Keby sme neverili, že ju Juraj má, nebrali by sme ho.

Rozumiem, že povahové vlastnosti tvorili len malé percento v rozhodovacom procese, no neprevážili napokon práve tie, keďže súboj medzi Slafkovským, Shanom Wrightom a Loganom Cooleym bol veľmi tesný?

Nebol.

Nebol?

Nie, Juraj bol pre nás jednoznačnou jednotkou.

Hovorilo sa však, že ste sa rozhodovali do poslednej chvíle. Ešte aj v deň draftu ste si Slafkovského zavolali na rozhovor, na ktorom bol aj majiteľ klubu Geoff Molson.

Chceli sme sa s ním ešte raz porozprávať, pretože sme chceli využiť všetok čas, ktorý sme mali k dispozícii. Bola to aj príležitosť, aby sa stretol s majiteľom. Nechceli sme zbytočne vopred oznamovať 31 ostatným tímom a verejnosti, čo spravíme. V skutočnosti sme sa však interne prakticky jednohlasne zhodli, že najlepšou voľbou je Juraj.

Bol vo vašich úvahách v nejakom bode aj Šimon Nemec? Ak áno, kedy z nich vypadol?

Sledovali sme ho na majstrovstvách sveta. Po nich sme mali stretnutie s našimi skautmi, na ktorom sme sa viac-menej rozhodli, že našou voľbou bude Slaf. Nemca sme teda vylúčili pomerne skoro. Radili sme ho do skupiny s Cooleym a Wrightom, no Slafa sme mali nad nimi všetkými, preto sme o Nemcovi ani príliš neuvažovali.

Predpokladám, že sa so slovenským reprezentačným trénerom Craigom Ramsaym poznáte z čias, keď ste boli agentom Vincenta Lecavaliera a Ramsay bol asistentom Johna Tortorellu v Tampe Bay.

Poznám ho dosť na to, aby som ho pozdravil, keď ho vidím, no bližšie sa nepoznáme. Vinny ho však pochopiteľne pozná výborne a takisto aj náš tréner Martin St. Louis, ktorého Ramsay takisto trénoval v Tampe.

Konzultovali ste s Ramsaym, akí sú Slafkovský a Nemec, keďže oboch dobre pozná zo slovenskej reprezentácie?

Hovoril s ním práve Vinny. V čase, keď sme Ramsayho oslovili, sme sa však už sústredili na Slafa ako na našu jednotku, preto sa pýtal na neho a nie na Nemca.

Niektoré skautské analýzy pred draftom hovorili, že Slafkovského slabinou je hokejové IQ. Momentálne to však tak vôbec nevyzerá. Pomýlili sa skauti?

Slaf sa len musel naučiť niekoľko drobností, ktoré musí vedieť každý, kto chce hrať v NHL. Ťažšie sa však učí, keď máte len osemnásť a ste v Montreale. Prirovnal by som to k akváriu – všetci vás zvonku vidia a sledujú každú chybu. Niektorí sa z tých chýb pravdepodobne aj tešia, pretože si tým potvrdzujú svoju teóriu, že sme spravili chybu, keď sme nezobrali Shana Wrighta. Vlani sme draftovali Davida Reinbachera, ktorého čaká po príchode do Montrealu to isté. On však bude mať jednu výhodu. Bude mať pri sebe Slafa, ktorý si to všetko prežil. Preto mu dokáže poradiť a pomôcť. Slafa považujem za inteligentného hokejistu, ktorý veľmi rozumne pracuje s pukom na hokejke. Musel sa naučiť hrať lepšie aj bez neho a využívať svoju postavu. Bolo to pre neho niečo nové, pretože predtým v TPS Turku hral vo veľmi defenzívnom systéme, čo nebolo ideálne.

Slafkovský dal minulý týždeň proti Washingtonu prvý raz v NHL dva góly v jednom zápase. Na ďalší tréning prišiel o hodinu skôr, aby trénoval streľbu. Aj vďaka práci agenta dobre poznáte hokejistov na tejto úrovni. Je takéto pridávanie si na tréningoch bežné?

Pri takom mladom hráči je to čosi mimoriadne. Slaf sa pozerá na veci zo správnej perspektívy. V jednom rozhovore povedal, že keď sa raz obhliadne za svojou kariérou, chce si povedať, že spravil všetko, čo bolo v jeho silách, aby na seba mohol byť hrdý. Takéto vyjadrenia počujete celkom často, no väčšinou nie z úst tínedžerov. Na svoj vek je veľmi vyspelý. Dáva do toho všetko a  je na seba veľmi náročný. Občas mu musíme pripomínať, že keď za rok odohrá 82 zápasov v najlepšej lige sveta, nie je možné, aby mu každý vyšiel perfektne.

Po úplne prvom zápase za Montreal povedal, že Lavale je jediné miesto, kam nikdy v živote nechce ísť. Na hraní na farme nie je nič zlé, nakoniec Nemcovi to veľmi pomohlo. Slafkovský však znel, že by mu to pripadalo ako zlyhanie. Keď ste sa počas jeho ťažších období rozhodovali, či ho poslať na farmu, zohľadňovali ste aj tento psychologický faktor?

Ak by sme si v ktoromkoľvek momente mysleli, že Laval je pre neho najlepšie miesto, poslali by sme ho tam. Predtým by sme si s ním, pravdaže, sadli a uistili sa, že rozumie, prečo to robíme. Doteraz sme si však vždy vyhodnotili, že najlepšie bude, keď zostane s nami v prvom tíme. Sme totiž v unikátnej situácii, keď si môžeme dovoliť, aby robil aj chyby a učil sa na nich. Keby hral za Tampu či Colorado, bolo by to ťažšie. Keď v takomto tíme spravíte chybu, nabudúce nehráte. Vedeli sme však, že pri budovaní tímu ešte nie sme vo fáze, v ktorej by sme bojovali o play-off. Preto sme si ho chceli nechať aj za cenu chýb, ale len v prípade, ak budeme vidieť, že sa učí a že úroveň NHL nie je pre neho privysoká, čo by ho mohlo demotivovať. Ak by takýto moment nastal, kedykoľvek sme boli pripravení poslať ho do Lavalu.

Stalo sa, že ste sa touto možnosťou aj vážne zaoberali?

Boli obdobia, keď sa mu nedarilo a keď sme sa zamýšľali, či dokáže zareagovať a situáciu zvrátiť. Marty St. Louis nám však vždy hovoril, že Slaf sa učí a aj spoluhráči ho veľmi podporujú. Preto sme cítili, že najlepšie sa bude rozvíjať v Montreale. Trochu sme sa báli, že v AHL by mohol byť úspešný aj bez toho, aby pracoval na veciach, ktoré potreboval zlepšiť. V NHL to bez nich nešlo. Najskôr ich musel pridať do svojej hry a až potom sa dostavili výsledky. Máme okolo neho veľa ľudí, ktorí ho pravidelne monitorujú, sledujú jeho zápasy a všetko vyhodnocujú. Dávame si pozor aj na to, aby sme mu nedávali priveľa informácii naraz a „neprekoučovali“ ho. Kombinácia týchto faktorov rozhodla o tom, že na farme nebol, a v tejto chvíli to vyzerá tak, že sme sa rozhodli správne.

Mike Matheson povedal, že počas kariéry nevidel hráča, ktorý by sa počas jednej sezóny zlepšil tak výrazne ako Slafkovský. Čo považujete za hlavný dôvod jeho progresu?

Nedá sa vybrať len jeden. Začal by som tým, že už vlani bol Slafkovský pravdepodobne lepším hráčom, ako ukazoval v zápasoch. Ľudia by pri jeho hodnotení mali mať vždy na pamäti, že si len zvykal na život v Kanade aj na slávu, ktorú prináša hranie za Canadiens. A takisto na kritiku. Keď sa v osemnástich rokoch trápite pred 21-tisíc divákmi na štadióne, pričom ďalšie davy sledujú každý váš zápas v televízii, môže vás to poznačiť natoľko, že hráte horšie, ako keby ste tento tlak nemali. Pre vyzretých dospelých mužov je veľmi ťažké sa vyrovnať s tým, keď sa pri takejto pozornosti trápia. Preto som v prvej odpovedi spomenul, že ma prekvapilo, ako sa s tým vyrovnal tínedžer Slafkovský. Ukázal obrovskú vnútornú odolnosť a silný charakter, vďaka ktorému na seba tlačil, aby sa zlepšoval.

Pod trénerom Martinom St. Louisom sa výrazne zlepšil najskôr Cole Caufield, a potom aj Slafkovský. Vďaka čomu je taký dobrý v rozvoji mladých hráčov?

Sčasti je to vďaka jeho povahe – je veľmi pokojný. Marty je navyše dušou učiteľ. On chce každému pomôcť, aby sa zlepšil, a hráčom venuje veľa času. Má aj emocionálnu inteligenciu, vďaka ktorej vie hráčov prečítať. Dokáže preto odhadnúť, kedy sú pripravení sa niečo naučiť a kedy na to nie je vhodný čas. V neposlednom rade je celoživotným študentom hokeja a neustále o ňom rozmýšľa.

Filip Mešár si za Montreal zahral zatiaľ len v prípravných zápasoch. Foto – TASR/AP

Reinbachera ste draftovali z piateho miesta. Slováka Dalibora Dvorského si z desiateho miesta vybralo St. Louis. Vaša pozícia bola príliš vysoká na to, aby ste mali Dvorského tesne pred draftom na užšom zozname, ale zaujíma ma, či ste o ňom počas sezóny v nejakom bode uvažovali.

Často sme sa na neho chodili pozerať na majstrovstvách sveta do 18 rokov a veľmi sa nám páčil. Odohral výborný turnaj a už vtedy som si hovoril, že na drafte pôjde vysoko. Je to však tak, ako hovoríte – keď sme sa dozvedeli, že budeme mať piaty výber, sústredili sme sa už na hráčov, ktorí aj boli vybratí v prvej päťke.

Filip Mešár hral na Slovensku už mužský hokej a chcel v ňom aj zostať. Aké ťažké bolo dva roky za sebou presvedčiť nielen jeho, ale aj jeho agenta a ďalších ľudí v jeho zázemí o tom, že mu pomôže hranie v kanadskej juniorke?

Viac som sa rozprával s jeho severoamerickým agentom ako s tým slovenským. Zdalo sa mi, že Filip pochopil, o čo nám išlo. Chceli sme, aby už hral v Severnej Amerike a pomaly si zvykal na zmeny, ktoré vo svojej hre musí urobiť, aby raz bol úspešný v NHL. Lepšie sa ich totiž naučí na užšom ľade. Zároveň sme potrebovali, aby sa mu naďalej darilo v ofenzíve a rozvíjal aj svoje útočné schopnosti, preto nám z toho juniorka vyšla najlepšie.

Ste spokojný s jeho rozvojom počas druhej sezóny v Kitcheneri?

Áno, som. Veľa práce s ním odviedol Paul Byron, bývalý útočník Montrealu, ktorý v tejto sezóne rozšíril náš trénerský tím zaoberajúci sa rozvojom hráčov. Na Filipovi vidíme progres, no musí sa zlepšovať aj naďalej. O tom to celé je, práve to robí Slaf. Keď dá dva góly, na druhý deň pracuje na strele, pretože ho tie góly motivujú. Tak by to aj malo byť, obzvlášť pri mladých hráčoch. Som presvedčený, že najúspešnejšími sú tí talentovaní hráči, ktorí neustále hľadajú spôsoby, ako sa zlepšiť.

Ako zvláda kritiku Mešár? Montrealskí fanúšikovia totiž neporovnávajú len Slafkovského s Wrightom a Cooleym, ale aj Mešára s Čechom Jiřím Kulichom, ktorý bol draftovaný o dve miesta nižšie. Keď navyše Mešár odohral pár slabších mesiacov v juniorke, hneď sa výrazne prepadol v rôznych rebríčkoch mladých hráčov.

Týmito rebríčkami by som sa vôbec nezaoberal. Nemajú väčšiu hodnotu ako to, čím sú – názorom jedného človeka, ktorý navyše nemá všetky informácie, pretože nemôže cestovať po štadiónoch na celom svete. Preto si pozrie nejaké videá a potom musí napísať články. O Filipa sa nebojíme, pretože pozornosť nie je takej úrovni ako v prípade Slafkovského. S ním to bolo iné, pretože kritika bola dennodenná a spoznával ho úplne každý. Filipovi zdôrazňujeme, aby si žiadne reči nevšímal a sústredil sa na vlastné zlepšovanie. Aby prispôsobil svoju hru potrebám NHL a z roka na rok sa k nej približoval. Slaf nesúperí s Cooleym, Nemcom ani Wrigtom. Len pracuje na tom, aby bol najlepšou možnou verziou seba samého. S Mešárom je to rovnaké. Od hráčov nechceme, aby boli lepší ako každý, kto bol draftovaný za nimi. To nech si vôbec nevšímajú, nech sa sústredia na vlastnú kariéru.

Prečítajte siSlafkovský mal Wrighta, Mešár má Kulicha. Porovnania ovplyvňuje 30 rokov frustrácie fanúšikov Montrealu

Vyrastali ste v Montreale, potom ste žili v Bostone a teraz svoj čas delíte medzi tieto dve mestá, preto viete porovnať aj obe fanúšikovské základne. Boston je takisto tím z tzv. Original Six, ktorá zakladala NHL. Aj tam fanúšikom na hokeji záleží, aj tam je na hráčov tlak. Čím to je, že každý hovorí, že v Montreale je tlak ešte na celkom inej úrovni?

Boston je hokejové mesto, no ešte viac je to bejzbalové mesto. Majú aj basketbalistov Celtics či Patriots v americkom futbale. V Montreale je len hokej a ľudia sa s ním stotožňujú. Aj preto, že majú veľmi úspešnú históriu. Vždy mi prišlo zaujímavé, akí hrdí sú Montrealčania na hráčov Canadiens aj na svoje legendy v Sieni slávy. Všimol som si jednu zaujímavú vec. Ako agent som bol v Montreale viackrát na večeri s frankofónnymi kanadskými hráčmi, ktorí patrili k najúspešnejším v krajine – napríklad s Vincentom Lecavalierom či Krisom Letangom. Ľudia ich pravdaže spoznali, ale udržiavali si istý odstup, pretože títo hráči nehrali za Montreal. Keď ste však hráčom Canadiens, ľudia v meste k vám pristupujú, ako keby na vás mali vlastnícke práva. Sú na vás viac hrdí, ale aj oveľa viac vyžadujú. Prostredie v Montreale nie je jednoduché, obzvlášť v čase sociálnych sietí, no pri osobnom stretnutí cítim, že nás ľudia podporujú a sú na tím hrdí. Hráči to pociťujú a obzvlášť počas sobotných večerných zápasov zažívajú atmosféru, aká nie je nikde inde.

Počas vašich rokov pri hokeji ste videli prakticky všetky slovenské hviezdy od bratov Šťastných cez Bondru, Pálffyho, Šatana, Cháru, Demitru až po Hossu s Gáboríkom. Bol niekto z nich váš obľúbený?

Ako mladý chalan z Montrealu som miloval Petra Šťastného. Pritom Quebec Nordiques boli najväčšími rivalmi Canadiens, no Šťastný bol taký úžasný hráč, že som ho obdivoval. Bol to naozaj skvelý center.

Roky ste boli agentom Patricea Bergerona, ktorý spolu so Zdenom Chárom zmenil tzv. klubovú kultúru v Bostone Bruins. Vďaka čomu sa im to podarilo?

Pomohli vybudovať prostredie založené na veľkom profesionalizme. Držali sa toho, že v klube nejde o individuality, ale o celé mužstvo. Chceli vyhrať každý zápas a toto nastavenie očakávali aj od ostatných. Tam sa každý rok išlo na Stanley Cup. Keď potom do toho prostredia prišli noví hráči, tiež si osvojili tento prístup. Dnes už Zdeno a Patrice nehrajú, no nimi nastavená filozofia pretrváva a som presvedčený, že to tak bude aj po konci Brada Marchanda. Ku každému v tíme sa totiž pristupuje s rešpektom a toto nastavenie končiaci lídri vždy odovzdajú tým novým. Niečo podobné by sme chceli vybudovať v Montreale.

Keby som si mal zatipovať, ktoré tímy sú vašimi vzormi, povedal by som, že Vegas z hľadiska skladania tímu a Boston z hľadiska klubovej kultúry. Mýlim sa?

S tou kultúrou súhlasím, hoci dobrých príkladov je viac ako len Boston. K nemu však mám bližšie, pretože som zastupoval Patricea Bergerona aj ďalších hráčov. Osemnásť rokov bol niektorý z mojich klientov priamo v šatni Bostonu. Vyzerá to tak, že náš tím naozaj postavíme v štýle Vegas, no netreba zabúdať, že pri skladbe tímu sa vždy prispôsobujete okolnostiam – tomu, aký káder ste zdedili a akých hráčov sa vám podarilo draftovať. My by sme časom podobne ako Vegas mohli stavať na solídnej defenzíve, dobrých brankároch a šírke kádra v útoku. Aj my by sme boli radi, keby sme draftovali Connora McDavida a Leona Draisaitla, no aj keď máte takéto dve superhviezdy, musíte sa pri skladbe tímu veľmi prispôsobovať, pretože ich mzdy zoberú veľa z platového stropu.

Slovensko má teraz veľa mladých vysoko draftovaných hráčov a každý z nich sníva o NHL. Máte pre nich univerzálnu radu zo svojich skúseností nielen generálneho manažéra, ale aj hráčskeho agenta?

Povedal by som im, že ich štartovacia dráha bude zrejme oveľa dlhšia, ako si po drafte uvedomujú. Najlepšie, čo môžu spraviť, je každý deň tvrdo pracovať na svojom zlepšení. Treba sa zamerať na dlhodobý plán a nezaoberať sa príliš výsledkami v aktuálnom týždni či mesiaci. Takže ešte raz: sústreďte sa na dlhodobé ciele, dôverujte svojim schopnostiam, podporte to tvrdou prácou a potom budete vedieť, že ste spravili všetko, aby ste si dali šancu uspieť. (Stefan Bugan,Nko)